HISTORICKÉ MÚZEUM - KAŠTIEĽ V MESTE DUKLA

Muzeum Historyczne - Pałac w Dukli
ul. Trakt Węgierski 5 38-450 Dukla
tel. +48 13 43 300 85 tel./fax +48 13 43 302 36

e-mail: muzeum@dukla.pl
www.muzeum.dukla.com.pl

Múzeum je otvorené každý deň okrem:
1. januára, prvý Veľkonočný deň, 1. novembra a 25. decembra,

Otváracie hodiny:
október- apríl: 10,00 – 15,00 h.
máj - september: 10,00 – 17,30 h.

Ceny vstupeniek:
lístok normálny – 6,00 zł
zľavnený lístok – 3,00 zł

DUKLA
Historické počiatky mestečka siahajú to II. polovice 14. stor. a podľa niektorých správ pravdepodobne už do 13. stor. V novoveku bola Dukla dôležitým miestom na tzv. „ Uhorskej ceste” – obchodnej vínnej ceste. V 16. stor. v Dukli bola colnica a obec mala početné kráľovské privilégia, ako boli: jarmoky a sklad tovarov. V 18. stor. tu umiestnili svoju rezidenciu Mniszchowe - jeden z najvýznamnejších magnátskych rodov vtedajšieho Poľska, čo spôsobilo významný rozvoj kultúrno-spoločenského a politického života v meste.
Vchádzajúc do mesta od severu máme po jednej strane najprv neskorobarokový františkánsky kláštorný komplex, kde sú uložené relikvie sv. Jána. O niečo ďalej sa nachádza „perla poľského rokoka” – kostol sv. Márie Magdalény, naproti ktorého je kaštieľno-parkový, komplex - sídlo múzea.

MÚZEUM
Podnetom k vzniku múzea bolo umiestnenie výstavy „Karpatsko-duklianska operácia roku 1944 - najväčšia horská bitka počas II. svetovej vojny”. V rámci osláv 20. výročia dukelskej bitvy, v r.1964 výstava bola zorganizovaná v miestnostiach hospodárskej časti kaštieľa Mniszchóv. Od r.1968 múzeum existovalo ako oddelenie Vojenského múzea v Krosne. V r.1972 získalo samostatnosť pod názvom Múzeum bratstva v zbrani. V rokoch 1975-1982 múzeum dostalo od štátu celý objekt kaštieľa, 11 hektárový park a záhradníctvo. To umožnilo vytvorenie kaštieľno-parkového komplexu. V septembri 1984 pri príležitosti osláv 40. výročia Karpatsko–duklianskej operácie (nazývanej aj Dukliansko-prešovská operácia), v zrekonštruovanom hlavnom trakte kaštieľa bola otvorená expozícia: „Dukliansko-prešovská operácia roku 1944 v širších súvislostiach udalostí II. svetovej vojny.” V r.1991 bolo premenované na Múzeum historické - Palác v Dukli. Od 1. januára 1999 je múzeum organizačnou jednotkou Krosnianskeho powiatu a sústreďuje zbierkový fond z histórie mesta Dukla, dukelského kaštieľno-parkového komplexu, vojnovej histórie regiónu a tiež exponáty umelecké - maliarstvo, grafika a ďalšie.

Sídlom múzea je pamiatkovo chránený kaštieľno-parkový komplex Mniszchów z II. pol. 18. stor. Architektonický najokázalejší objekt Dukli, ktorý v sebe spája bohatú históriu a je symbolom významnej minulosti mesta. V priebehu storočí budova prechádzala tromi fázami rozsiahlej prestavby, pričom menila tvár, štýl aj rozlohu. V začiatkoch to bol renesančný kaštieľ, postavený približne v polovici 16. stor. Jánom Jordanom, erb s trúbami. V ďalšom storočí bol kaštieľ zničený. Za správy Františka Bernarda Mniszcha, sanockého starostu, kastelána sądeckého (brata cárovnej Maríny) v r. 1636 - 1638 bol prestavaný po obvode vo vtedajšom štýle obranných múrov s bastiónmi, v tváre štvorca a typu „palazzo in fortezza”. Rekonštrukčnými prácami sa zaoberal v r. 1696 a 1709 r., aj jeho vnuk Jozef Wandalin Mniszech, významná osobnosť 18. stor. v Poľsku.

Ďalšie obdobie prestavby a rozšírenia objektu – vo všeobecnom tváre zachovaného do dnes - pripadalo na roky 1764-1765 a spojený je z posledným úspešným potomkom z línie dukelských Mniszchów - Jerzym Augustom Wandalinem, kráľovský dvorný maršalek, generálny starosta veľkopoľský, neskôr kastelán krakovský a jeho žena Mária Amália z Brühlov (dcéra Henrika Brühla, ministra kráľovskej pokladnice Poľska a Saska na dvore Augusta III.). Mniszchowe previazaní s kráľom Stanislavom Augustom Poniatowským presúvali sa s početným, nádherným vtedajším kráľovským dvorom z Varšavy do mestečka Dukla. Podľa francúzskeho vzoru začali stavebné práce, prestavbou strážnych veží a vytvorenie zámocko-parkového komplexu. Rozšírili vtedajší kaštieľ v západnom smere, nadstavené bolo jedno poschodie a prekryté strechou s manzardkami. Hlavná fasáda budovy bola otočená na západ, na základe čoho sa zmenila hlavná os budovy z južnej na západnú. Súčasne po bokoch kaštieľa postavili – čiastočne na bývalých vežiach – dve zadné krídla ako hospodárske budovy. Pred čelnou plochou vytvorené polkruhové nádvorie, a na protiľahlej strane(východnej) založená záhrada symetrických tvarov podľa vzoru francúzskych záhrad s terasami, kvetmi, vodnými plochami a s charakteristickým tiahlymi symetrickými alejami. Nechýbali tu pekne vkomponované vyrezávané sochy, mostíky ani divadlo. Park bol jedným z najkrajších v Poľsku. Celá plocha bola obklopená murovaným oplotením s vchodovou branou naproti osi kaštieľa. Vznikla tým neskoro baroková magnátska rezidencia vo francúzskom štýle „entre cour et jardin”. Pravdepodobne podľa projektu drážďanského architekta Jána Frederika Knöbla a pod vedením Leonarda Andrysa dvorného staviteľa Mniszcovcov.

V rokoch 1764 - 1778 zámok patril k dôležitým centrám kultúrneho, spoločenského i politického života v Poľsku. Dušou spoločnosti bola hudobné a umelecký nadaná Amália Mniszchova, ktorá bola pokrvne spríbuznená s rakúskou aristokraciou. Cez salóny dukelského zámku prešlo mnoho historický významných osobnosti. Existovalo tu dokonca divadlo a dvorná kapela. Mniszchové vydržiavali vlastných dragúnov aj švajčiarsku stráž. Interiér paláca bol zariadený veľmi kvalitnými nábytkami, kolekciou obrazov európskeho maliarstva, cennými historickými pamiatkami a bola tu veľmi bohatá knižnica.
Z pohľadu noblesnosti palác mestečka Dukla bol porovnateľný s inými vtedajšími európskymi dvormi. V r.1779 Maria Jozefina Szczęsná Potocka, dcéra Juraja a Amálie, predala rodovú rezidenciu volinskému vojvodovi Jozefovi Kantovi Ossoliňskému.

Na prelome 18. a 19. stor. Dukla bola vo vlastníctve Stadnických. Helena Stadnická priniesla do pokladnice významných osobnosti duklianského kraja Vojtecha Męciňskeho, generála poľského vojska, senátora – kraľovského poľského vojvodu, potomka dedičstva Dukli 17. stor. Celé 19. storočie a až do r.1925 palácovo-parkový komplex patril rodu Męciňských. Po zničení paláca požiarom v r.1821 a pobyte ruských vojsk v r.1849, Cézar Męciňský spolu so synom Adamom v r.1875 začali stavebno-rekonštrukčné práce. Zmeny urobené v rozdelení miestnosti, dobudovanie balkónov, galérie a vstupu do kaštieľa na pilieroch z východnej strany, orámovanie západných okien i neogotických okien z východnej strany, spôsobili prekrytie originálnych znakov budovy. Męciňský zavedením prvkov typických pre anglické záhrady čiastočne zmenili vzhľad parku, ktorý tým získal naturalistickejšiu podobu. V r.1925 kaštieľ prešiel do vlastníctva rodiny Tarnowských.

Aj napriek tomu, že v II. svetovej vojne bol objekt zničený a jeho zariadenie sa rozobralo, tento komplex si aj naďalej zachoval svoju historicko-úmeleckú hodnotu a dodnes patrí k dôležitým pamiatkam poľskej národnej kultúry.

EXPOZÍCIE

I. Z dejín mestečka Dukla a dukelského zámocko-parkového komplexu – I. poschodie
Bohatstvu historických zákutí života mesta a kaštieľa, zodpovedá rôznorodosť objektov prezentovaných na výstave. K najvýznamnejším udalostiam z dejín mestečka patrí cenné rúcho s erbom trúb z okolo roku 1540 (pochádza z kostola Márie Magdalény v Dukli). Je isté, že bolo darom rodiny Jordanov, vtedajších vlastníkov mestečka, ktorý na pečatiach mali tento erb. Štít s trúbami je tiež viditeľný na fotokópií pečate mesta Dukla z r.1564. Mnoho vystavených pamiatok dotýka sa osoby sv. Jána z Dukli. Rozvoj mesta je tiež úzko zviazaný s dukelskou vinnou obchodnou cestou a nachádza sa v múzeu „Kópia atestácie k vinám...” datovana r. 1757. Najväčšia pozornosť expozície je venovaná premenám vzhľadu mesta, prezentujúc početne dukelské pohľady na fotografiách i pohľadniciach, ukazujúc rozdiely nie len v architektonicko - urbanisticom tváre mesta, ale tiež približuje jeho obyvateľov a atmosféru každodenného života. Predstavený sú tu taktiež dôležité osobnosti, najvýznamnejšie udalostí a epizódy dokumentujúce spoločenský život mestečka v posledných dvoch stáročiach. Za pozornosť stojí pas dukelského poštmajstra a kniha služieb poštového dostavníka z r.1840, a tiež katastrálna mapa mesta Dukla z r.1904.
Snahou je históriu kaštieľno-palácoveho komplexu ukázať prostredníctvom zachovaných pamiatok a symbolov nadväzujúc na tradíciu umeleckého života dukelského zámku. Dve najdôležitejšie fázy rozvoja tohto objektu predstavuje schéma, urobená na základe archeologicko – architektonického prieskumu, ktorú vykonalo Pracovisko konzervovania pamiatok v Rzeszowe. Tu je vidieť pôdorys dávnych obranných veží a aká časť z nich bola využitá pri rozšírovaní kaštieľa pri jeho prestavbe.

V expozícií sú predstavené portréty vlastníkov dukelského majetku, ako tiež rezidentov a hostí kaštieľa, okrem iných portrét Tadeusza Košciuszki, ktorý navštívil palác Mniszchov -19. decembra 1775. Najviac tu sústredených pamiatok pochádza z 19. a 20. storočia. Zaujímavé sú plány prestavby objektu z r.1875 a tiež neskorší projekt kaplnky s rodinou hrobkou Męciňských v parku. Značnú obrazovú hodnotu predstavujú fotografie interiéru kaštieľa z veľmi pekným rokokovým nábytkom i mramorové plastiky. Na pohľadniciach spred r.1939 je možné vidieť stav objektov pre II. svetovou vojnou. Vhodné na dokreslenie sú tiež krajinky z r.1799 namaľované Helenou Męciňskou zo Stadnických (vlastníci Dukli v I. polovici 19. stor.), kovoryt s rozličnými scénami Daniela Chodowieckého a aj litografie s pohľadmi na mesto Napoleona Ordy. Expozíciu dopĺňajú reprodukcie diel významných európskych maliarskych škôl zo 17.-19. stor., pripomínajúcich minulosť zámockej kolekcie. V knižnici sú prezentované knihy vo francúzštine, ktoré sú signovane pozlateným tlačeným nápisom „Dukla”. Pochádzajú z pôvodnej zámockej knižnice, ktorej tradície siahajú až do čias Mniszov. K interiérovému zariadeniu patrí štýlový nábytok, dekoračné doplnky stien a koberce s východnými vzormi. Kolekcia starého porcelánu zahraničných výrobcov a luxusného skla, okrem iného napr. aj fragment toaletného kompletu z českej výrobne v Brezovej (Pirkenhammer). Zaujímavé sú tiež medené a mosadzné kuchynské náradie, ktoré bolo vyrobené vo Viedni.

Nedá sa nepripomenúť množstvo zaujímavých archiválií, dokumentov, korešpondencie, rytín z 19. stor., starých výtlačkov, mapy, fotografie, ktoré v rôznej miere dokumentujú históriu mesta Dukla a zámocko-parkového komplexu. Tu sústredené predmety, o veľmi bohatej histórií mesta, doplňujú umelecké prejavy dukelskej rezidencie.

II. VOJENSKÁ EXPOZÍCIA
Z bojov v Karpatách v čase 1. a 2. svetovej vojny – II. poschodie
Okolie mesta Dukla pre svoje neuralgické položenie v blízkosti najnižšieho a k preprave najdostupnejšieho duklianského priesmyku spájajúceho Poľsko s Uhorskom(teraz Slovenskom), od pradávnej doby bolo územím pohybu vojsk a miestom rozmanitých vojenských aktivít s najvýznamnejšími v I. a II. svetovej vojne. Roku 1964 ešte v poškodenom objekte kaštieľa bola organizovaná prvá výstava o poslednej vojne, ktorá sa stala základom budúceho múzea.

Je tu sústredená kolekcia militarií spojená s tematikou krvavých bojov 1. a 2. svetovej vojny v Karpatách predovšetkým v oblasti Duklianskeho priesmyku a tiež poľských ozbrojených aktivít o nezávislosť v 20.- storočí. na území regiónu. Prevážnu časť tvoria predmety pochádzajúce z bitevného poľa, ako sú zachované poškodené alebo nekompletné ukážky bojovej techniky. Viac ako 70 % muzeálií pochádza z originálnej sovietskej produkcie alebo z licenčnej výroby. Ostatné exponáty sú výroby nemeckej, rakúskej, francúzskej a poľskej. Prevážna časť pamiatok je z obdobia II. svetovej vojny. Vojenská expozícia sa skladá z niekoľkých tematických blokov.

1./ V dukelskom smere... Udalosti karpatskej a gorlickej operácie XII. 1914 – V. 1915
Expozícia predstavuje genézu a priebeh v dejinách Galície dvoch najväčších vojenských operácií. V ktorých sa bojovalo o ovládnutie karpatských priesmykov a najväčší zápas o veľmi silne bráneného strategicky najvýznamnejšieho Duklianskeho priesmyku. Expozícia je doplnená o výstavu Jozef Piłsudski - život a vojenská činnosť za nezávislosť Poľska. Významná je fotografická časť, ktorá chronologický predstavuje najdôležitejšie udalosti z práce náčelníka v bojoch o nezávislosť. Medzi exponátmi sa pozornosť sústreďuje na ťažké guľomety rakúsko - uhorskej výroby Schwarzlose kal. 8 mm (v poľských múzeách s veľmi zriedkavým opancierovaním do zákopov). Ruský Maxím vz. 1910 kal. 7,62 mm. Okrem toho aj modely strelných zbrani predovšetkým rakúsko-uhorskej produkcie, ktoré používali aj poľské légie, pušky Manlicher vzor 1895 kal. 8 mm; pištoľ Steyr model 1912 kal. 9 mm; revolvery Rasst Gasser i Gasser; šable: rakúska model 1827, rakúska pre dôstojníka model 1861, francúzska model 1822, pruská model 1852/79; sedlo a retiazka kavalérie používaná poľskými légiami.

2./ September 1939 v Duklianskom priesmyku a v meste
Veľmi málo známou udalosťou z bojov v septembri 1939 bola účasť slovenskej armády v agresií proti Poľsku. Poľská armáda svoje prvé boje v oblasti Duklianskeho priesmyku vybojovala práve proti slovenským jednotkám. Boli to ale len drobné incidenty. Hlavný útok v smere na Duklu s obsadením mesta uskutočnili Nemci v noci z 8. na 9. septembra.
Okrem iného tu môžete vidieť veľmi zaujímavé fotografie z pobytu slovenskej armády v Poľsku a ukážky výstroje a výzbroje poľskej armády v r. 1939, a medzi iným: puška poľskej armády Mauser kal. 7,92 mm; puška Lebel kal. 8 mm používaná národnou obranou, šable vz. 21 a vz. 34, sedlo poľskej kavalérie a tiež uniforma posledného obrancu mesta Dukla v r. 1939 - seržanta Kupliňskeho.

3./ Monte Cassino 1944. 2. poľský korpus gen. W. Andersa
Táto expozícia ne je bezprostredne spojená s tematikou prezentovanou v dukelskom múzeu a vznikla ako krátkodobá výstava. Zaujímavý obsah a exponáty z najväčšej bitvy poľskej armády na západe spôsobili, že bola ponechaná v stálej expozícií. Vo výstave sú priblížené cesty Poliakov do poľskej armády v ZSSR pod velením generála Andersa, a taktiež účasť v bojoch v rámci 2. poľského korpusu.
Medzi exponátmi sú anglická puška Lee Enfield kal. 7,7 mm, nemecký mínomet vz. 34 kal. 81 mm a protitankový guľomet MG-34, a tiež zaujímavá zbierka polských a anglických označení a pamätné odznaky jednotiek 2. poľského korpusu.

4./ Karpátsko-duklianska operácie 8.IX – 30.XI. 1944
Najväčšia bitva v poľských horách počas II. svetovej vojny - bitka o Dukliansky priesmyk - po dlhé roky bola ústredným motívom múzea. Stála výstava poukazuje na genézu, priebeh, najvážnejšie udalosti, osobnosti a akcie dukelskej bitvy. Jedná z najkrvavejších bitiek II. sv. vojny. Jej dôsledkom sú nepredstaviteľné straty sovietskych vojsk, ktoré predstavujú približne 123 000 zabitých, ranených a nezvestných. Československá armáda stratila okolo 6500 vojakov. Na druhej strane straty nemeckej a maďarskej armády - cca 70 000 osôb.

Na fotografiách sú predstavené predovšetkým boje 1. československej armády, bojujúcej po boku Červenej armády (Dodnes v Čechách aj na Slovensku sú boje tejto jednotky stále v živej pamäti. Pravidelne každý rok 6. októbra sú organizované rôzne slávnosti pri príležitosti výročia Karpatsko-duklianskej operácie). Medzi exponátmi sovietskych a československých uniforiem je množstvo pamiatok pozbieraných z bitevného poľa - helmy, nábojnice, míny a pod.

5./ Výzbroj bojujúcich armád v Karpatách
Táto stála výstava dopĺňa expozíciu „Karpatsko – duklianska operácia”. Prezentovane sú tu príklady z výzbroje a výstroje armád - sovietskej, československej, nemeckej a maďarskej. Ústredné miesto zaoberá ťažkokalibrový guľomet DSzK kal.12,7 mm, a vedľa ťažký guľomet SG - 43 (Goriunova) kal. 7,62 mm protipancierová päsť PTRS kal. 14,5 mm. V expozícií sa nachádzajú tiež spojovateľské zariadenie používane na najvyšších stupňoch velenia Červenej armády a početná skupina individuálnych strelných zbraní: pištole PPSz a PPS, pušky Mosina (taktiež v snajperskej verzií), pištoľ TT a ako zaujímavosť agregát, vrtuľa a zariadenie kabíny lietadla CSS-13 - povojnovej poľskej verzie slávneho sovietskeho „Kukurudzika” PO-2, ktorý bol v čase vojny využívaný k príprave bojových pilotov, ľahký nočný bombardér, lietadlo na prepravu a sanitárne účely.
Nemecké a maďarské zbrane zaoberajú menšiu časť výstavy. Za pozornosť stoja dve maďarské pušky: vzor 35 kal.8 mm a vzor 1898/40 kal. 7,92 mm.

Doplnením expozície sú fotografie z času vojny a dve mapy zo štábu nemeckého a sovietskeho.

6./ Inšpektorát ZWZ – AK „Joachim” Jasło - Krosno - Brzozów - Sanok 1939 - 1944
Text prísahy roty Armiji krajowej(AK) uvádza návštevníka do prehliadky v Európe najväčšej podzemnej armády z kulmináciou jej ozbrojených aktivít počas Varšavského povstania. Množstvo archívnych dokumentov konšpiračných a partizánskych sú doplnené reprodukciami fotografii.

V prvej miestnosti najcennejšími exponátmi sú Archív jednotky ZWZ Jedlicze (kryptonim „Jasmin”). V presklenných vitrínach prezentované autentické dokumenty, predstavujú činnosť jednotky. Boli náhodne nájdené pri výkopových prácach v Turaszówke pri Krosne na súkromnom pozemku. V kovovej skrinke po akumulačnej batérií sa nachádzalo okolo 100 dobre zachovaných dokumentov z obdobia od septembra 1939 do mája 1941. Nachádzajú sa tu inštrukcie, hlásenia, šifry, bojové rozkazy, plány, mapy a topografické škice, podzemné noviny, listy konfidentov a udania o obyvateľoch mesta Krosno od zástupcov AK. Nachádzali sa tu aj materiály k príprave sabotážnych akcií.

V druhej miestnosti je predstavená organizačná štruktúra a najdôležitejšie bojové aktivity v regióne. Veľká nastená mapa zobrazuje 91 ozbrojených akcií na území inšpektorátu. Dokreslením expozície sú pamiatky spojené s represiami hitlerovskými i komunistickými proti krosnianskej AK.

Vedľa bohatej dokumentácie je prezentovaná tiež kolekcia zbrani používanej partizánmi. Poľské bojové podzemie používalo zbrane z rôznych zdrojov. Na výstave sú inštalované rôznorodé zbrane: anglická automatická pištoľ STEN kal. 9 mm, nemecká pm MP-40 /tzv. Schmeisser/ kal. 9 mm, či sovietsky guľomet DP kal. 7,62 mm.

Skanzen ťažkých zbraní na nádvorí Múzea pozostáva a 18 exponátov, medzi ktorými navýznamnejšie sú:
· tank T - 34-85, základný pancierový prostriedok Červenej armády, používaný tiež v poľskej armáde a po vojne vyrábaný v Poľsku, tento tank pochádza z konca vojny,
· raketomet BM - 13 „Kaťuša”. Jedna z najslávnejších druhov sovietskej vojenskej techniky – prenikavý hvizd odpaľovaných rakiet označoval začiatok každej novej ofenzívy Červenej armády,
· húfnica vz. 1937 kal. 152 mm, veľmi efektívna v likvidácií delostrelectva nepriateľa, ostreľovanie obrany z veľkej vzdialenosti, ktoré ničila granátmi o hmotnosti- od 43,5 kg až nad 48 kg.
· nemecká húfnica 105 mm – jediná nemecká zbraň v skanzene, Húfnica bola nemeckou armádou používaná už v čase I. svetovej vojny. Vyrábaná a niekoľkokrát modernizovaná v medzivojnovom období i v čase II. svetovej vojny. Bola základným delostreleckým prostriedkom pechotnej divízie.
· Pancierové samohybné delo ISU 152 - jedno z niekoľkých, ktoré sa zachovali v Poľsku, Ťažké pancierové delo postavené na podvozku ťažkého tanku IS a vyzbrojené húfnicou kal. 152 mm. Pancierové samohybné dela ISU boli veľmi efektívne v boji s nemeckým tankami „Tiger” a „Panter” kvôli čomu ich nazvali „Zverobijcami ”.